Časopis Jednota EN

História

            Dnes keď podrobne študujeme dostupnú literatúru, zistíme, že história družstevníctva je stará už viac ako 180 rokov. Na európskom kontinente sa objavuje začiatkom 19. storočia. Tento spôsob spoločného podnikania bol po prvýkrát uvedený do života založením družstevnej výroby syra vo Švajčiarsku, v bernskom kantóne v Kessene v roku 1815. Po jeho vzore potom vznikajú podobné družstvá v Nemecku, a na území Rakúsko - Uhorska.

            Zásady družstevného systému boli potom rozpracované do teoretických príručiek v Anglicku, kde takéto družstvo založili v roku 1844 v meste Rochdal. Toto družstvo založili textilní robotníci a remeselníci, ktorí zavádzaním mechanizácie stratili v továrni možnosť zamestnania. Členovia tohto družstva vypracovali zásady podľa ktorých mali družstvá nakupovať a predávať iba za hotové, predávať tovar za tržné ceny, rozdeľovať prebytky podľa výšky nákupu jednotlivých členov, ďalej dbať na rovnosť členov (čo člen to hlas), sústavne tvoriť rezervný fond. Tamojšie družstvo malo už v tom čase podobné orgány ako sú dnešné: Valné zhromaždenie, správu a dozorný výbor. Okrem toho malo aj riadne stanovy. Základný kapitál tvorili v družstve členské podiely a tie postupom času dali základ svetovému družstevnému hnutiu. Po jeho vzore založili v r.1864 v Manchestri v Anglicku aj Veľkonákupnú spoločnosť družstiev.

Ako to bolo u nás?

V Čechách z podnetu F.L.Chleborada 17.12.1867 založilo 60 pražských robotníkov svojpomocný družstevný spolok, ktorý dostal názov „OUL“. Spolok vo veľkom nakupoval a potom predával najprv potraviny. Svoju predajňu otvorili na Betlehemskom námestí, ktorá postupom času mala obrovské množstvo zákazníkov.

            Záujem o družstevníctvo nadobudol také rozmery, že rakúska vláda bola nútená vydať družstevný zákon (zo dňa 9.4.1873 čís. 70 ríš. zák.), ktorý chránil družstvá a zároveň upravoval právne vzťahy medzi týmito navzájom a samotným štátom.

            V oveľa širšom meradle sa tu spotrebné družstevníctvo začalo rozvíjať až po vzniku samostatnej Československej republiky v roku 1918. V tom období sa stalo veľmi silnou ekonomickou základňou. Medzi najväčšie a najlepšie organizované družstvá patrila „VČELA“ a ďalším veľmi dobrým a prosperujúcim družstvom bola „ROVNOSŤ“, ktorá pôsobila v južných Čechách od roku 1908.

            Na území terajšieho Slovenska sa družstevníctvo začalo šíriť ešte pred rokom 1875. Volali sa „vzájomné pomocnice“. Prvá „vzájomná pomocnica“ bola založená vo Veľkej Revúcej a to v roku 1867.

            U nás na východnom Slovensku takéto družstvá sa rodili veľmi pomaly, a to z dôvodu, že tu panovalo polofeudálne zriadenie, tak v dedinách ako aj v mestách. Vládli tiež veľmi zlé ekonomické a sociálne pomery obyvateľstva.

            Veľa dobrej práce odviedli najmä potravné družstvá. S podnetom na ich zakladanie vyšiel v r. 1868 Mikuláš Štefan Ferienčík, ktorý sa na stránkach novín HLÁSNIK začal ľudí agitovať pre zakladanie a vstup do týchto „spoločných gazdovstiev“ Ďalším organizátorom a propagátorom družstevníctva na Slovensku (vtedajšom Uhorsku) bol Daniel Lichard. Ten v časopise OBZOR uverejnil aj prvé stanovy, M.Š.Ferienčíkom navrhovaného potravinového spolku. A tak táto dvojica je dnes právom dávaná medzi prvých propagátorov a organizátorov družstevníctva na Slovensku.

            Prvé spotrebné družstvá vznikali na východnom Slovensku v rokoch 1890-1900 a to v Spišskej Novej Vsi. V roku 1904 pribúda ďalšie, a to potravné družstvo v Sačúrove, okres Vranov a v roku 1905 v Krásnej nad Hornádom v okrese Košice.

            Snina bola vo vtedajšej časti okresu Humenné prvá v družstevnej činnosti. História družstevníctva sa v tomto meste datuje od roku 1904. O jej prvenstvo tu v uvedenom roku súperili dve skupiny. Tamojšia inteligencia a zástupcovia maďarskej organizácie Hangya. Vyhrával silnejší. Zástupcovia maďarskej družstevnej spoločnosti Hangya nakoniec získali na svoju stranu skoro celú Sninu. Postupom času sa však družstevníctvo vymanilo spod Hangye a začalo si svoje otázky riešiť po svojom, v rámci potravného družstva. Kvôli zlému hospodáreniu potravné družstvo v roku 1926 neslávne skončilo svoju činnosť.

            Ďalšie potravné družstvo bolo v tejto časti okresu založené roku 1911 v obci Dlhé nad Cirochou. Dedina mala v tom čase asi 200 domov a 1200 obyvateľov. Výhodou družstevného obchodu bolo to, že každému členovi sa zapísalo do členskej knižky, čo v obchode nakúpil. Na konci roka potom dostával určité percento z nákupu k dobru, ako podiel na zisku vo forme tovaru alebo peňazí. Podľa toho, čo si kto želal. V roku 1918 sa pod číslo 1175 stalo družstvo riadnym členom Ústredného družstva v Bratislave. V tom čase už malo 159 členov so 474 podielmi.

            Značné ťažkosti prežilo družstvo počas prvej i druhej svetovej vojny. Budova bola zničená a tovar z obchodu sa rozkradol. Vynovená družstevná budova začala obci slúžiť od 1.augusta 1945.

            V roku 1911 vzniklo potravné družstvo v Radvani nad Laborcom. To sa počas prvej svetovej vojny rozpadlo. Obnovené bolo v roku 1927. Nakupovať doň chodili aj občania z Volice, Zbudskej Belej, Valentoviec, Brestova a Hrabovca nad Laborcom. Z každej spomínanej obce bola v družstve zastúpená podstatná časť jej občanov. Na konci roka vyplácali zo spoločného zisku slušné podiely.

            V ďalšej obci, v Udavskom, družstevnú myšlienku zakotvili natrvalo v roku 1913, a to pod firmou „Gazdovské potravné družstvo v Udavskom a okolí“.

            Vo februári 1921 sa otvára potravné družstvo v obci Vyšný Hrušov. Družstvo malo v obci vyše 100 členov. Každý kto doň vstupoval vkladal zároveň podiel vo výške 50 korún. Päť percent zo zisku rozdeľovali medzi svojich členov vždy na Vianoce a to forme darčekov, pálenky, múky, cukru a pod. Druhá svetová vojna spôsobila aj tu škody. Peňazí po vojne bolo málo a tak Michal Palotáš – predseda správy družstva predal býčka a čo za neho dostal, vložil ako základný kapitál do družstva. Za časť peňazí opravili budovu a za zbytok nakúpili tovar.

            V obci bola v roku 1964 zriadená prvá samoobsluha v okrese na predaj potravinového tovaru.

            V roku 1924 prichádza do Medzilaboriec školský inšpektor Michal Václavský zo Siňavy z Poľskej Haliče. V tom čase tu bol ľud veľmi zaostalý. Žil v biede a len málokto vedel čítať a písať. Keď sa Michal Václavský dokonale oboznámil s prostredím, zvolal si zástupcov zo 49 obcí a spolu vytvorili družstvo. V roku 1926 začali s výstavbou vlastnej budovy. Družstvo svoju činnosť ukončilo v roku 1944 a to v dôsledku vojnových udalostí.

            V roku 1938 vzniklo potravné družstvo v Papíne. Do jeho vedenia zvolili najlepších gazdov z obce. Nakupovali v ňom aj občania z Hostovíc, Zubného, Rokytova, Zbojného. Krátko pred príchodom frontu rozdelila správa družstevný majetok medzi svojich členov. Po prechode frontu vrátil každý jeden družstevník predošlý obnos späť do spoločnej pokladnice, takže družstvo mohlo znova fungovať až do doby, kedy ho prebralo Okresné spotrebné družstvo v Humennom.

Humenné

12.12.1944 v kine sa stretli priaznivci družstevnej myšlienky. Prehovoril na ňom predseda ONV Viktor Joner. Vysvetlil v akom kritickom štádiu sa nachádza zásobovanie obyvateľstva a odôvodnil nutnosť okamžitého založenia aspoň jedného obchodu na princípoch družstevníctva. Prítomní jeho návrh podporili a ešte v ten deň do družstva, ktorému dali priliehavý názov DRUHUROB (Družstvo humenských robotníkov), vložili potrebné podiely. Od tisíc do 5 tisíc korún.

            Obchody boli zriadené len tovar chýbal. Viktor Joner sa preto spolu s poslancom Ferjakom vybrali do Bratislavy, na SNR, zabezpečiť aspoň čiastočne potrebné záležitosti. Po rôznych „naťahovačkách“ na Povereníctve dopravy im do okresu pridelili jedno nákladné auto na drevoplyn a aký-taký tovar. Cestou späť s ním išli štyri dni. Ale spokojní.

            Postupne vytvorili pobočky v Ladičkovciach, Kamienke, Porúbke, Chlmci, Ptičom, Závadke, vo Vyšnom Hrušove, Udavskom a inde. Prvým predsedom Družstva humenských robotníkov bol Vojtech Helmeczi. Keďže družstvo malo len jedno auto, tovar rozvážali aj konskými povozmi, vlakom i v kufroch.

V roku 1948 sa predsedom Druhurobu sta Ladislav Sabo. Druhurob sa aktívne zapájal aj do obnovy vojnou zničených obcí hlavne dodávkou stavebného materiálu. Družstvo bolo premenované na Okresné spotrebné družstvo. Začali sa robiť generálne opravy budov v Koškovciach, Papíne, Topoľovke a inde.

            V roku 1953 premenovali Okresné spotrebné družstvo v Humennom na Okresný zväz spotrebných družstiev.

            O rok neskôr sa v Topoľovke, Papíne, Kamenici nad Cirochou, Koškovciach, Ohradzanoch a v Udavskom vytvárajú dedinské spotrebné družstvá.

            V roku 1956 je opäť premenovanie našej organizácie na Jednotu, ľudové spotrebné družstvo. Jeho predsedom bol Juraj Hrinda do roku 1961.

            Okrem obchodnej siete (maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti) mala Jednota tiež na starosti výkup vajec, lesných plodín, drevených výrobkov, poľnohospodárskych prebytkov. Ďalej to bol zber a nákup papiera a železného šrotu. Družstvo malo tiež menší bytúnok. Tam sa zabíjali ošípané a z týchto sa vyrábali chutné domáce klobásy, tlačenky, šunky a ostatné špeciality.

            V tých rokoch došlo k výstavbe prvých družstevných predajní v Brestove, Slovenskej Volovej, Modrej nad Cirochou, Kamienke, Rovnom, Udavskom, Papíne a inde.

            V tom čase mala Jednota v svojej správe aj dve pekárne, a to v Papíne a Koškovciach.

            Potom vyšlo vládne nariadenie, ktoré spotrebnému družstevníctvu zakázalo prenikať so svojimi službami do miest. Tam mal určené výsadné postavenie štátny obchod a podniky RAJa. Ťažko vybudované VOS v Humennom a Medzilaborciach prevzal štátny obchod.

            V ďalších rokoch sa až do územnej reorganizácie družstevníctvo na dedinách ďalej úspešne rozširovalo. Do roku 1970 boli vybudované predajne v Šmigovci, Strihovci, Prislope, Ladomírove, Smolníku, Kalnej Roztoke, Veľkej Poľane, Ruskej Volovej, Kolbasove, Kolonici, Klenovej, Zboji, Uliči, Ubli a inde. Do roku 1975 mala Jednota 350 predajní a ZVS.

VYBRANÉ AKCIOVÉ PRODUKTY

AKTUÁLNE INZERTNÉ NOVINY

Benefity vernostnej karty

Webstránky COOP Jednôt ...