Časopis Jednota EN

Niekedy sa musí človek silnejšie rozbehnúť

Podpredseda predstavenstva CJS Martin Katriak oslávil 40 rokov práce v spotrebnom družstevníctve. Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok.

Vyštudovali ste SVŠ zameranú na matematiku, ale stali ste sa právnikom. Prečo?
Moja mama bola stredoškolská profesorka matematiky, a tak som spolu so starším bratom na jej želanie absolvoval strednú školu špecializovanú na matematiku. To mi dalo istý základ pre logické uvažovanie a lepšiu orientáciu v číslach. Čísla sú mi dodnes blízke a z času na čas udivujem kolegov svojimi schopnosťami (úsmev). Napriek tomu, že mám čísla rád, v skutočnosti som nikdy netúžil zaoberať sa matematikou a vždy ma to ťahalo k právu. Lákalo ma mať kontakt s ľuďmi na všetkých úrovniach podniku, preniknúť do problémov, riešiť ich. A takú prácu môže vykonávať iba človek s patričným vzdelaním. Pre mňa takým bolo právnické vzdelanie.

Ako ste sa ocitli v Slovenskom zväze spotrebných družstiev, dnešnej COOP Jednote?
Dva mesiace po promócii na právnickej fakulte som nastúpil do štátneho podniku Domáce potreby, kde som začal ako právnik a po roku som sa stal riaditeľom organizačno-právneho odboru. Po troch rokoch tvrdej práce prišla nová výzva – pozícia právnika vo vtedajšom Slovenskom zväze spotrebných družstiev (SZSD), dnešnej COOP Jednote. Keďže SZSD bol ústredný orgán spotrebného družstevníctva na Slovensku, mohol som využívať skúsenosti, ktorých som mal na podnikovej úrovni neúrekom a v podstate išlo o podobnú agendu ako v mojom prvom zamestnaní. Samozrejme, išlo o širší záber, pretože k bežnej právnickej agende mi pribudla družstevná legislatíva, zastupovanie družstiev na ministerstve obchodu i vydávanie záväzných opatrení smerom k Jednotám. Významná bola aj družstevná arbitráž, kde som robil arbitra v sporoch medzi Jednotami a družstevnými podnikmi. Musím podčiarknuť, že okrem toho, že mi sadla agenda, mal som aj veľké šťastie na šéfov – Dr. Gregora a Dr. Gešo boli moji šéfovia a vynikajúci ľudia, od ktorých som sa veľa naučil nielen z profesionálnej, ale i z ľudskej stránky. Pri výmene vedenia na SZSD vtedajší predseda pán Goga usúdil, že moje schopnosti budú lepšie využité na obchodnom úseku a v 1983 som z pozície zástupcu riaditeľa právneho odboru prešiel na obchodný úsek. Po odchode riaditeľa fondov pána Košíka do dôchodku som ho vystriedal vo funkcii v odbore, ktorý zabezpečoval tovar pre všetky Jednoty na Slovensku.

Trikrát ste sa uchádzali aj o post predsedu predstavenstva, no túto métu sa vám nepodarilo dosiahnuť.
V roku 1990 som sa na základe nominácie viacerých Jednôt prvýkrát neúspešne uchádzal o pozíciu predsedu SZSD, v r. 1992 opäť a do tretice to bolo v r. 1995. Musím povedať, že všetky tri nominácie si napriek „prehre“ nesmierne vážim a vnímam ich ako prejav toho, že ľudia si vážia moju prácu i vzťah k nim. Ďalšie nominácie som sa rozhodol neprijať a od r. 1992 pôsobím vo volenej funkcii podpredsedu.

Ako ste bojovali so sklamaním?
Iste ma to mrzelo aj vzhľadom na tých, ktorí ma nominovali. Nepovažujem to však za takú prehru, pre ktorú by som nemohol vyjsť na ulicu. Vo všetkých troch prípadoch ma „porazil“ ten istý človek, pán predseda Adamča, s ktorým som mal dobré vzťahy a ktorého som si vážil.

Pracovné pôsobenie každého človeka dláždia úspechy i neúspechy. Ktoré sú tie vaše?
Úspechy i neúspechy boli, tomu sa človek v práci nevyhne. Za neúspech napríklad považujem, že som po zmene režimu nedokázal presvedčiť svojich kolegov v spotrebných družstvách i v COOP Jednote Slovensko, aby sme naďalej podnikali v predaji stavebnín. V tom čase to bol veľmi komplikovaný sortiment, ktorý so sebou prinášal veľa otáznikov, napríklad problémy s nákladmi. To bol podľa môjho názoru i môj neúspech. Na druhej strane rozhodnutie o tom, že systém bude pôsobiť predovšetkým v predaji potravín, bolo mimoriadne dobré, vďaka tomu sú družstvá prvé na Slovensku v predaji potravín. Na tejto vízii som sa podieľal. V súvislosti s tým, čo sa mi vydarilo, by som uviedol ešte jednu vec – po zmene režimu považovala nová vládna garnitúra družstevný sektor za pohrobka socializmu. Takmer márne sme vysvetľovali, že družstvá nevznikli v štyridsiatom ôsmom, ale ich história siaha už do 19. storočia. Vtedy som bol na zasadnutí federálneho zhromaždenia, na ktorom sa rozhodovalo, či družstvá pôjdu, alebo nepôjdu do likvidácie. O tom, že zostanú, rozhodli dva alebo tri hlasy a možno i moje pôsobenie medzi poslancami zavážilo. Následne bol prijatý transformačný zákon, ktorý sme zavádzali v spotrebných družstvách. Tu vidím svoj veľký podiel na tom, že sa zákon podarilo aplikovať tak, aby sa zásadným spôsobom nedotkol existencie spotrebných družstiev. Podarilo sa nám presadiť také stanovy, že sme v spotrebných družstvách udržali majetok, na rozdiel od veľkej väčšiny roľníckych, bytových i výrobných družstiev. Práve toto obdobie a tieto rozhodnutia, i s mojím skromným prispením, položili základ družstva na budúce obdobie. Medzi úspechy COOP Jednoty, na ktorých som sa podieľal, patrí i plošné zavedenie vernostného systému. Nákupná karta COOP Jednota sa stala jedným zo symbolov skupiny COOP Jednota, ide o veľmi dobrý produkt, ktorý si vážia nielen spotrebitelia.

V r. 2008 ste boli koordinátorom zavedenia eura v CJS. Aj to možno pripísať k vašim úspechom?
V tom období som naplno pocítil podporu celého systému spotrebných družstiev aj mojich blízkych spolupracovníkov. Bez tejto sily by sme nedokázali vybaviť na ministerstvách a v parlamente potrebné záležitosti, bolo to hektické obdobie. Išlo o veľké náklady a obrovské množstvo práce na všetkých úrovniach od predavača až po šéfa COOP Jednoty Slovensko.

Nedostali ste počas vašej kariéry v družstvách inú ponuku? Neťahala vás politika?
Po zmene režimu som dostal dve ponuky – kamaráti ma lákali založiť si advokátsku kanceláriu, kde som mal mať na starosti obchodné vzťahy. Druhá ponuka prišla skutočne z istej politickej strany na post štátneho tajomníka. Čo sa týka advokácie, usúdil som, že v práci pre družstevný sektor som doma a nemám dôvod na zmenu. Politika ma však vždy zaujímala, ani nie tak z hľadiska vplyvov, ako analytiky. Aj v súčasnosti mám v agende vzťahy s parlamentom a ministerstvami. Napokon som povedal nie, pričom som rešpektoval aj názor svojej ženy, ktorá nebola stotožnená s tým, aby som išiel do politiky.

Prežili ste úspešných 40 rokov na jednom pôsobisku, čo je pri súčasnom trende neustálej zmeny obdivuhodné. Ako sa vlastne na tento trend dívate?
Hrdo sa hlásim k tomu, že som tu 40 rokov a nie som jediný. V Jednotách je veľa takých ako ja, takmer všetkých poznám. Dnešní mladí ľudia si budujú kariéru v iných podmienkach, ako keď som začínal ja, a ich túžbu po zmene a raste úplne chápem. Mne však spotrebné družstvá poskytli také možnosti sebarealizácie, ktoré naplnili moje profesionálne ciele. Som rád tam, kde sa cítim doma, kde si vážia moju prácu, a keď ma aj kritizujú, nikdy to nie je bodnutie od chrbta. Navyše mám dobrých kolegov „nad“ i „pod“, a aj tento fakt prispel k mojej stabilite v jednej firme.

Aké máte ďalšie pracovné plány?
Kým mám pocit, že ma družstvá môžu potrebovať, rád by som pracoval. Samozrejme, je to aj otázka zdravia a celkového životného pocitu – keby som cítil, že to už nejde, že nedokážem riešiť veci, nebudem to siliť. V decembri 2016 sú voľby, uvidíme, aká bude situácia o pol roka, čo povedia družstvá a môj šéf, a podľa toho sa zachovám.

Dobrý manažér si vie užiť okamihy úspechu, ale postaviť sa aj tým ťažším skúškam. Čo vám pri tom pomáha?
V živote mi veľmi pomohol šport. Na najvyššej úrovni som hral vodné polo a to je šport, kde sa s vami nemaznajú – človek si musí dávať pozor, aby ho „nezotli“. Tak sa naučí údery prijímať aj ich dávať. Podvedome sa to prejaví v pracovnom živote, človek musí byť odolný, ak sa mi nepodarí preskočiť prekážku, tak sa musím silnejšie rozbehnúť. Šport ma naučil, aby som sa v prípade neúspechov nepotopil, ale aby som sa nadýchol a plával ďalej. Nebyť disciplíny získanej v športe, vzdelávania a snahy pochopiť potreby a názory spolupracovníkov, ťažko by som mohol robiť to, čo robím.

Vaše koníčky?
Cestovanie, knihy a práca. A, pravdaže, moje 4 vnúčence!

Čo vám chýba v obchode z pohľadu zákazníka?
Ťažká otázka. Trocha mi prekáža, že hoci predajne COOP Jednota sú dnes skutočne moderné nákupné stánky, kde kúpite skoro všetko, ako predavači pracujú viacerí ľudia bez odborného vzdelania. Na druhej strane medzi mladými ani nie je o túto profesiu záujem. Spotrebné družstvá mali kedysi 9 odborných učilíšť a 5-tisíc učňov v profesiách predavač, kuchár a čašník. To je už minulosť, žiadny obchodný systém nemá v tomto smere vzdelávanie. Pritom odborné vzdelanie je pre predavača veľmi dôležité vzhľadom na náročnosť tejto profesie – predavač by mal byť trochu tovaroznalec, trochu psychológ, hygienik a pod. To je sféra, kde by sa dalo niečo zlepšiť, hoci riešenie v tejto chvíli nemám.

DP


VYBRANÉ AKCIOVÉ PRODUKTY

AKTUÁLNE INZERTNÉ NOVINY

Benefity vernostnej karty

Webstránky COOP Jednôt ...